Občas stretnem tento názor a občas sa ocitnem na webe dodržujúci tento „zákon použiteľnosti“. Ako používateľovi mi prekáža. Ale poďme k argumentom.

V žiadnom dokumente o prístupnosti a použiteľnosti, ktorí som čítal nemá toto tvrdenie (stránka nesmie odkazovať sama na seba ) oporu. Napríklad v dokumente w4d (ktorý mimoriadne uznávam) sa hovorí:

Každý dokument v prezentácii okrem úvodnej strany musí obsahovať odkaz na úvodnú stranu.
— Dogma W4 – Navigácia

Podobne sa vyjadrujú aj oficiálne české pravidlá prístupnosti. Toto tvrdenie mnohí pochopia tak, že každá stránka musí odkazovať na úvodnú stránku, ale tá nesmie odkazovať sama na seba. Z toho sa potom usudzuje, že žiadna stránka nesmie odkazovať sama na seba. Toto dedukovanie je úplne chybné a nemá podporu vo výrokovej logike. Správna interpretácie je, že každá stránka musí odkazovať na úvodnú, ale tá môže aj nemusí odkazovať sama na seba. Nikde nieje napísané, že nesmie. Webdizajnérovi je v tomto ponechaná voľnosť.

Toto sa vzťahuje najmä na logo webu, na ktoré sme zvyknutí, že odkazuje na úvodnú stránku. Niektorí považujú za chybu, ak odkazuje logo samo na seba na úvodnej stránke. Chyba je považovať to za chybu. Spísal som si na papier výhody a nevýhody vždy odkazujúceho loga a dospel som k záveru, že je správne, aby vždy odkazovalo na hlavnú stránku, aj na nej.

Predstavte si, že užívateľ je v nejakej časti webu (nie nutne hlavná stránka), ale nevie o tom. Vidí v menu sekciu, na ktorú sa chce dostať ale nedá sa mu na ňu kliknúť, pretože sa na tej stránke už nachádza. Ale on to nevie a nechápe prečo to nefunguje. Porušil sa prvý krugov zákon: „Nenúťte užívateľa premýšľať“. Preto musí byť logo klikacie na hlavnej stránke a odkazy v bežnej navigácii taktiež.

Videl som viackrát niektorých (a aj seba som pri tom prichytil), ako klikajú v navigácii na stránku, na ktorej sa nachádzajú, aj keď o tom vedia. Používajú to ako určitú formu refreshovania stránky (aj ja to tak robím). Ak mi to tak nejde, pochopím, že sa webdizajnér hral na múdreho, ale bežný používateľ bude úplne mimo. Nenapadne ho, že odkaz nefunguje, pretože sa už na stránke nachádza, bude si myslieť, že nastala chyba.

Ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Nezabúdajme, že stránka nesmie na seba nikdy odkazovať v tzv. odrobinkovej navigácii (česky drobečková navigace, angl. breadcrumbs, omrvinková znie smiešne). To nie, to by bola veľká chyba a používateľov by dostala do problémov.

Stránky by mala na seba odkazovať v menu a v logu. Týmto sa zabezpečí aj dodržanie zákona použiteľnosti o konzistencii navigácii, ktorá má byť na každej stránke rovnaká.

Osobne považujem naznačenie, kde sa návštevník nachádza neodkazovaním v navigácii za úplne scestné. Toto sa musí riešiť graficky zvýraznením odkazu a tým aj polohy v štruktúre webu. Odkaz môže vyzerať, že sa naň nedá kliknúť, ale odkazovať by mal stále. Najlepším riešením je nedať návštevníkovi dôvod klikať na odkaz smerujúci na stránku na ktorej sa nachádza. To sa dá zabezpečiť zhodným textom v nadpisoch, titulkoch, v odkazoch na danú stránku a dobrým vyznačením polohy návštevníka na webe v navigácii. Súhlasíte?