Ako sa robí „krása“
Z času na čas uvidím obálku nejakého bulváru. Pozerám a premýšľam čo to na nej je. Väčšinou to vzdám a prečítam si kto to vraj je. Ono to naozaj má byť človek? Neveriacky krútim hlavou. V lepšom prípade iba nespoznám, kto to má byť.
Ja viem, nehovorím nič nové. Veľa z nás s tým ráta, ale nie každý o tom vie a ak aj áno, neuvedomuje si to v plnom rozsahu. Čo fotka, to drastické úpravy vo Photoshope, že by človek až ťažko spoznal kto to je (ak to vôbec vyzerá ako človek). Nechce sa mi moc rozpisovať ako osobne nemám rád ak sa ženy zmaľujú, že vyzerajú, že ich niekto zmlátil. Vyzerá to smiešne, ako ľudia nekriticky prijímajú nadiktované. Je to ich vec, keď chcú ostatných skôr odpudzovať. Ale nadľudské úpravy v bulvárnom či reklamnom priemysle, to už zostáva rozum stáť.
Schválne, či spoznáte kto je to na tých fotkách. Sú to originálne fotografie, bez úprav. Nápoveda (upravená fotka, ktorú potom všetci konzumujú) sa zobrazí po ukázaní myšou na ne.
Upravená verzia sa zobrazí po ukázaní myšou.
Upravená verzia sa zobrazí po ukázaní myšou.
Ako vlastne prebieha celý ten proces? Ak by niekoho zaujímalo, ilustratívne poslúži nasledujúce video.
Možno sa taká narodila. Možno je to Photoshop…
Parafrázovanie známeho sloganu
Usmev na tvári my vykúzlia grafici bez zdravého rozumu a znalostí anatómie ľudského tela. Podobné prípady sa stávajú aj pri strese a pracovnom preťažení grafika pracujúceho v noci po tretej extra silnej káve.
Pri takýchto fotkách s radosťou zvyknem počítať prsty. Niekedy by sa jeden čudoval.
Nedávno som pozeral film starý okolo 80 rokov. Hrala v ňom Marlen Dietrichová. Niekdajší symbol ženskej krásy. Veľmi zaujímavé. Dnes by sa hociktoré dievča za jej postavu mimoriadne hanbilo, ale to je iná téma.